Veľmi zaujímavo pojatie epizódy. Zo začiatku videla Buffy vo svojej novo nabudnutej schopnosti len pozitíva. Bola schopná všetkým čítať myšlienky, čo by jej dosť pomohlo pri boji so zlom, mohla by predvídať súperov každý krok. Dokonca to chcela aplikovať aj na Angela, čo sa jej moc nepodarilo. Je zrejmé, že ju premohla žiarlivosť na Faith a pri tom stačili sa iba spýtať. Buffy si pomaly, ale isto začala uvedomovať negatívnu stránku toho všetkého. Takmer sa z toho zbláznila, pretože tie hlasy v jej hlave nedokázala umlčať. Veľmi sa pozdával trojitý obrat v deji ktorý nastal pri hľadaní vraha. A koncu sa podarilo načrtnúť nejednú peknú a múdru myšlienku. Jonathana mi je celkom ľúto, ale Buffy sa podarilo veľmi krásne mu to vyhovoriť. Ukázala mu, že je toho toľko, pre čo sa oplatí žiť.