Toto bol poriadne desivá a znepokojujúca epizóda. Depresie sa čoraz viacej prehlbuje, z každej jednej scény je cítiť beznádej a zúfalstvo. Xander sa musí vysporiadať s následkami, ktoré spôsobil na svadbe. A ako sa dalo čakať, zlosť si vybíja na Spikeovi. Buffy si prechádza vnútorným konfliktom, má vážne duševné problémy a jej život sa pre ňu javí ako výplod chorej mysle. Nedokáže rozlíšiť skutočnú realitu od tej vymyslenej, má v tom naprostý chaos a v tom je sila a genialita tejto časti. Sny sú živé a reálny duševný stav sa dá interpretovať mnohými spôsobmi. A záver je tým najdôležitejším momentom, kedy sa Buffy rozhodne, čo je pre ňu skutočne. Iba ona si môže vybrať a to hovorí samo za seba. Pocity sú neopísateľné. Scenár je mimoriadne odvážny a chytro napísaný.